Kdo pak by se vlka bál?!

Autor: Mariana Tokarčíková | 22.3.2013 o 11:07 | (upravené 22.3.2013 o 12:51) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  35x

Sú to nemilosrdné a kruté hry. Rozohrávame ich po nociach. Je to masochizmus. Snažíme sa ublížiť si čo najrafinovanejšie.

Je to tak trpké. Víťazný pocit satisfakcie, keď do otvorených rán sypeme soľ a následne si navzájom tíšime vlastnú bolesť.  Aby sme si mohli ublížiť znova.. Rozohrať ďalšiu zvrhlú hru. Krutú. S novými pravidlami.
Vycibrenejšiu. Bolestivejšiu ako kedykoľvek predtým.
Posadnutí myšlienkou dostať sa až na pokraj. Na hranicu, ktorej bolesť bude tak silná, že nebude možné dostať sa skrz to všetko...


Milí hostia, nemajte strach. Medzi nami nie je nič. To iba ten zbytok ostrovtipu, ktorý nám zostal...

Drásej mně, ať cítím, že ještě žiju...
Spoza zažltlých závesov sa dívame na dvor za našim domom. Je to akýsi Time out. Všetka tá špina a svinstvo, ktoré sme za sebou zanechali zostali ležať na trávniku. Na dlažbe aj záhradnom nábytku.
Na tvojom saku a mojich kostolných šatách. Bude nás prenasledovať do konca. 
Stretneme sa. Neskôr. Tam niekde na druhej strane a našu sadistickú hru vzkriesime v plnom znení tak, ako sme ju stvorili. Je to jediná možnosť. Jediný spôsob, ako násjť dávno stratený zmysel tejto existencie.
No dovtedy...

Rozožierajú ma obavy. Chorobné zárodky mojej narušenej psychiky.
Je to tvoja šanca. Dávaš im extrémne rozmery a s úsmevom na tvári dotváraš ich reálnosť. V mojom odvrátenom pohľade nachádzaš víťazný gong, ktorý ti vykúzli blažený výraz. 
Vyhral si! Opäť. Neviem, prečo ma to prekvapuje, už dávno som priznala, že v tomto máš nado mnou navrch.
Nikdy ma však neprekonáš v nerestiach. Obscénnosti a netakte. Nikdy nebudeš vedieť hrať tak dobre, ako ja.
No učíš sa efektívne a tak rýchlo, ako mením pravidlá.
Som zbytočne teatrálna a pritom tak veľmi zraniteľná. Poznáš moje slabiny a ja poznám tie tvoje. Ocitli sme sa v ringu a náš súboj je famózny. Rozhodcovia sa stávajú súčašťou boja netušiac ako. Ich pokrytecké životy sa predierajú na povrch. Ničíme všetko naokolo. Ilúzie a naivitu. Nie je to však potrebné.
Skutočne to nebolo potrebné..

Pozorne sledujem dym z mojej cigarety, zatiaľ čo ty kreslíš obrázky. Nedívam sa. Nemám záujem.
Hnusia sa mi naučené frázy, ktorými bavíš svojich zákazníkov. Je to stále to isté. Rovnaké vtipy, gestá, pohľady. Strojené otázky už dávno stratili svoj šarm. Ešte si si to nevšimol. Akoby si mohol, zaslepený obdivom k sebe samému.
Tým mladým husičkám sa to

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?