Mariana Tokarčíková
Kdo pak by se vlka bál?!
Sú to nemilosrdné a kruté hry. Rozohrávame ich po nociach.Je to masochizmus.Snažíme sa ublížiť si čo najrafinovanejšie.
Sú to nemilosrdné a kruté hry. Rozohrávame ich po nociach.Je to masochizmus.Snažíme sa ublížiť si čo najrafinovanejšie.
Bolesť hlavy neutícha. Bude to nadlho, pretože nepomohla ani ružová záchrana. Je to akoby som v nej mala rytmičák a nadupaného bubenníka. Akýsi hard rock a pár šialených rytmov. O ničom.... Na stole mi leží rozčítaná Hegerová a v "mesendžeri" blikajú desiatky správ od môjho gitaristu. No a ja sa len tak pozerám a prihlúplo žmúrim oči. Medzi množstvom papierov nimi hľadám notový zápis zo včerajšieho večera. Hŕstku zmätených slov a pulzujúcej melódie. Zaspávam.
Najfamóznejšia z famóznych. Najzamilovanejšia zo zamilovaných. Najtalentovanejšia z talentovaných a najutrápenejšia z utrápených..... Edith PIaf..
Mnohými ženami milovaný a rovnako tak mnohými ženami nenávidený. Kráľ parfumov snáď najznámejšej módnej návrhárky Coco Chanel. Slávny výrok Marilyn Monroe hovorí: „Keď idem spať, tak zahalená len do Chanelu No. 5".
Blíži sa k štvrtku a ja sa už podvedome neviem dočkať piatka, keď si tašku hodím na gauč v tej našej malej, voňavo - zadymenej kaviarni. Vonku stále mrzne, pri našom stole horí sviečka a vnútri je príjemne teplo. Dokonalá idylka. Sympatická čašníčka sa na nás od pultu usmieva a ak by chcela, bez opýtania by nám s úplnou istotou mohla priniesť dva veľké espressá s mliekom a dve škatuľky cigariet. Od vedľajšieho stolu si vezmeme popolník a rituál sa môže začať.
Narodila sa tu moja starká a ja som túto čarovnú dedinku prvýkrát videla už ako bábätko. Matne si spomínam, ako si moje malé nemotorné nožičky cupitali hore rozsiahlou lúkou. Nik sa nemusel báť a nik ma nemusel strážiť. Hustá premávka mesta sa tu vo chvíli zmenila na rajské ticho, vôňu rozkvitnutých kvetov a príjemný chlad ťahajúci sa od mohutných skál.
Je ich päť a pri „stretnutí" s nimi sa mi rozochveje celé telo. Každý z nich má svoj charakteristický zvuk, ktorý je pre mňa niečo ako extáza. Tak teda sú tu pekne pokope. Pätica hudobných nástrojov, ktorých charizma naháňa zimomriavky.
Stojím pri okne a obzerám si ľudí prechádzajúcich navôkol. Ktovie kam sa hrnú... Jedny sa chystajú navštíviť kostol, ďalší možno rodinu alebo priateľov. Usmiate tváre sa premávajú po uliciach a naoko tu vládne perfektná harmónia. Tam von sa mi zdá svet iný ako tento za oknom. Svieti tam slnko a jemný vánok sa pohráva s kučerami prechádzajúcich sa dám. Tu je len tma a prázdno a...
Doba sa mení a s ňou sa mení aj hudba. Akým smerom, či k lepšiemu alebo horšiemu, o tom by sme mohli dlho polemizovať. No určite ste si všimli, že frázy „kedysi bola hudba kvalitnejšia“, alebo „Za našich čias to! bola hudba!“ od našich rodičov, ktorí si nostalgicky s hrdosťou povzdychnú, keď občas začujú „písne svého mládí“, je počuť často. Tak či tak, myslím, že na tom je určite čosi pravdy.
Iste poznáte tie chytľavé, či ťahavé melódie šansónov, ktoré občas rozochvejú srdce. Nápadne či nenápadne rozprávajú príbeh o láskach, živote, spomienkach. O radostiach či starostiach. Nie sú to prázdne slová obalené do vymyslenej slávy. A práve preto sú tak krásne....
Vyznanie hudbe, ktorú milujem a pocitom, ktoré cítim, keď hrám. Akési osobné vyznanie. Ako to vnímam, ako to žijem a ako veľa to pre mňa znamená....
Poznáme ju snáď všetci. Prvá dáma československého šansónu. Výrazná osobnosť umeleckej scény. Éterická herečka a šansonierka, Hana Hegerová.